Eneolit na Balkáne
Rozvoj dobytkárstva a poľnohopodárstva podnietil vzrast populácie kmeňov východnej Ukrajiny. Tie sa pozvoľne, v priebnehu prvej polovice IV. tisícročia začali presúvať na západ. Tieto prvé kmene sa dostávajú do styku s rozvinutou populáciou kultúry Tripolie v súčasnom Moldavsku a západnej Ukrajine. Populácie Tripolie sú natoľko kompaktné, že sa dokážu tlaku populácií zo stepy, spočiatku ubrániť. V priebehu doby sa však ich osídlenia presúvajú na prirodzene chránené prírodné bariéry ako sú pahorky a riečne ostrohy. Rozsah osídlení je v priebehu doby zredukovaný. Na území kultúry Tripolie sa objavujú prvé mohyly. To svedčí o tlaku, ktorý nemusel mať nevyhnutne len charakter stretov so stepnou expandujúcou populáciou. Druhý činiteľ, ktorý napomáhal expanzií dobytkárov a pastierov bol enviromentálny. Dôsledkom suchšieho prostredia neolitická populácia prirodzene ustupovala ku karpatskému pohoriu. Ako sa step rozširovala smerom na západ. Málo organizované Ie kmene sa po kontakte s dnesterskou neolitickou kultúrou Tripolie, ktorá neumožní ich väčšie prenikanie otáčajú na juh. Povodím Dunaja prenikajú na Balkán kde dochádza k zrúteniu karpatských obchodných ciest, bohatstvo neolitických populácií okolo Varni zaniká.
Do karát hrali stepným populáciam z východu najmä klimatické zmeny. Suchšia klíma, ktorá nastáva v priebehu IV. tisícročia pred n.l. spôsobuje, že prostredie Balkánu sa stáva vhodnejšie pre pastierov než poľnohospodárov. Zároveň zavedenie plužnej orby, kult slnka, šamanizmus, znamenali pre neolitický svet nové spoločenské pomery, kde muži hrali podstatnejšiu úlohu. Tieto okolnosti priblížili charakter života neolitikov, charakteru života stepných populácií. Konečný impulz, ktorý privodil koniec neolitickej civilizácie na Balkáne, znamená príchod populácií, z ktorých sa stanú neskôr kmene Grékov, Arménov, Chetitov, Luvijcov, Frýgov. Je samozrejme skreslené predstavovať si ich už v priebehu IV. tisícročia pred n.l. ako kompaktné celky. Tak ako bolo uvedené vyššie išlo, v tejto dobe skôr o málo organizované kmene či rody z východu, ktoré boli v prvom rade nositeľmi nových kultúrnych a spoločenských zvykov či predstáv. K dotvoreniu týchto populácií došlo až ich príchodom do vyspelejšieho prostredia neolitického Dnestra, Balkánu a neskôr Malej ˇAzie. Populácie týchto oblastí sa na ich tvorbe podieľali nemalou mierou.
Pre Balkán tieto okolnosti zaznamenali predovšetkým stagnáciu obchodu s meďou. Tellové osídlenia na sever od Rodop a veľké otvorené poľnohospodárske dediny zanikajú. Keramika sa stáva hrubšou, bez väčšej farebnosti alebo tvarovej rozmanitosti. Objavuje sa nový typ sídiel, ktoré sa budujú na prirodzene chránených miestach – výššiných polohách v horách alebo riečnych ostrohoch v nížinách. Sú charakteristické pre celú oblasť od Balkánu po Ural čo naznačuje novú obchodno-kultúrnu orientáciu Európy. Ústrednou časťou bola spravidla opevnená akropola s apsidálnymi domami. Okolo pevností sa sústredili statky poľnohospodárskych alebo pastorálnych populácií. Charakter týchto opevnení je sporný – mohlo isť o remeselné centrá kmeňov, sídla vládnucej elity ovládajúcej obchod či ochranné objekty. Pravdepodobne to boli tiež centrá kultúry resp. kultu.
Balkánske spoločenstvo prechádzalo na nové, často nejednotné formy kultúrnych zvykov. Vo väčšej miere sa objavuje okolo Tatier a potom v celom karpatskom oblúku kremácia. Popol bol po obrade roztrúsený do vzduchu alebo uložený v urnách. Krízu pôvodnej spoločnosti predstavujú skrinkové hroby, ktoré sa vyskytujú okolo stredného povodia Dunaja na území Slovenska, Česka a Rakúska. V mužských hroboch sa tu nachádzajú obete detí, žien, pravdepodobne otrokov, koní, ošípaných, psov – muž tu nesporne prebral dominujúcu úlohu. Hrobový inventár a jeho charakter súvisí pravdepodobne so skreslenou predstavou ie zvykov. Šírenie nových foriem pohrebného obradu možno súviselo s nepochopením a strachom, ktoré vyvolávali nové predstavy o svete mŕtvych, u neolitických populácií.
Balkánske územie sa stabilizuje až okolo polovice IV. tisícročia pred n.l.. Je možné, že sa tak udialo príchodom poslednej dominantnejšej vlny osadníkov z Malej Ázie. Dunaj sa pritom stal akousi križovatkou kultúr. V tomto priestore sa objavujú už veľmi skoro typické znaky stepných populácií z Pontu. Od ukladania pozostatkov dobytka do hrobov po arzenický bronz. Postupne tu vzniká kultúra Bádenská, ktorej charakter bol značne odlišný od predchádzajúcej doby neolitu. Meď bola používaná len vzácne, čo svedčí o spretŕhaní pôvodnej tradície. Na druhej strane opracovanie kamennej industrie dosiahlo svoj vrchol. Osídlenia sa ustálili v kopcovitom teréne a ich dominantou boli apsidálne obydlia. V hospodárstve hralo dôležitú úlohu pastierstvo, najmä oviec. Pochovávalo sa do plochých hrobov v skrčenej polohe. Hrobový inventár tvorili nové predmety. V oveľa väčšej miere sa do hrobov vkladajú plastiky či figúrky zvierat, mužov sprevádzajú do hrobov ovce, ojedinele dobytok, dýky z arzenického bronzu.
Narúšanie pomerov v neolitickej Európe, expanziu, hospodársku a kultúrnu prevahu stepným populáciám umožňoval rad technologických a hospodárskych prvkov, ktoré dokázali tieto populácie najlepšie zúžitkovať. Domestikácia koní, vynález jarma, rozvoj dobytkárstva a plužného poľnohospodárstva. Tieto faktory viedli k rastu populácií v oblasti severného čiernomoria a ich pozvoľnému posunu smerom na západ. Intenzívnejšiu mobilitu a expanziu týchto kmeňov, v priebehu druhej polovice IV. tisícročia pred n.l., umožnilo zavedenie štvorkolesových vozov s volským záprahom. Vynález kolesového voza nie je možné vystopovať, zdá sa, že ie kmene ho zaviedli z periférnych oblastí ich oikumeny. Jednou z možných oblastí je práve Dunajský a Dnestersky región kde sa krížili neolitické a stepné vplyvy. Prvé doklady vyobrazenia kolies sa objavujú na dolnom toku Dunaja a v Moldavsku už v druhej polovici V. tisícročia pred n.l. Boli spojené so slnečným kultom a z tohto priestoru možno nakoniec vzišla predstava o slnku ťahanom v záprahu. Modely vozov sa objavujú na severnom Kaukaze pred polovicou IV. tisícročia pred n.l. Prvé vozy boli tradične štvorkolesové s rovnou doskovou podlahou. Na podlahu sa bežne ukladali kožené rohože a voz mohol byť krytý prútenou konštrukciou. Kolesá boli masívne drevené diskové bez lúčov. Takýto voz mal značnú hmotnosť a preto bol prioritne ťahaný volským záprahom. Inováciu, ktorá sa dá pripísať indo-európskemu prostrediu predstavovali ľahšie lúčové kolesá. Spočiatku osem až dvanásťlúčové neskôr sa počet lúčov znižoval a na spevnenie sa používal kov. V priebehu druhej polovice IV. tisícročia sa relikty kolesových vozov resp. kolies nachádzajú od Slovinska po Dneper. Voz nadobúda sakralitu a stáva sa prostriedkom, ktorý prepravuje mŕtvych na druhý svet. Podobne ako za života do nových krajov. Vozy sa stávajú súčasťou pohrebnej výbavy najmä u populácií v stepy. Nová mobilita kmeňov východu znamenala kultúrne zjednotenie oblasti severného čiernomoria v podobe jamovej kultúry.
Od polovice 4. tisícročia dochádza k rozpadu starého neolitického sveta a jeho kultúrnych predstáv. Príčin bolo viacero – jednou bol tlak východných indo-európskych skupín obyvateľstva. Tie sa vďaka zúžitkovaniu technologických inovácvií stali v určitých smeroch progresívnešie a pohyblivejšie. Druhou boli klimatické zmeny, príchod pluhu a rozvoj obchodu – tie viedli k odlišnej koncepcií života u neolitických spoločenstiev, ktorá viac priala patriarchálnej pastoračnej spoločnosti. Neolitické spoločenstvá sa životným štýlom približovali svojim náprotivkom z východu. Tieto okolnosti spolu s masívnejším pohybom praindo-európanov z východu viedli na začiatku 3. tisícročia do úplnej kultúrno-spoločenskej zmeny v stredoeurópskom a balkánskom priestore. Táto zmena sa v kultúrnej oblasti javí ako stagnácia, zároveň však vytvorila predpoklad pre nový rozvoj v inej forme.
Presuny obyvateľstva, ktoré prebiehali od konca IV. tisícročia a v priebehu III. tisícročia viedli ku konečnej indo-europizácií európskeho priestoru. Práve v tomto veku začala pravdepodobne tvorba historických národov starovekého barbarika. Prvá migrácia viedla severom po rozsiahlej poľskej nížine. Prospektory východných praindo-európanov sem prenikali už v priebehu IV.tisícročia za účelom obchodu z jantárom. Pôvodné populácie prijali nové kultúrno-spoločenské zriadenie vzhľadom na vyššie spomenuté okolnosti relatívne rýchlo. Nie je vysledovateľné nakoľko tieto zmeny prebiehali v miery alebo vo vojne, niečo však naznačuje to, že symbolom mužských hrobov sa stali kamenné sekeromlaty. Išlo o proces, ktorý sa nezaobišiel bez problémov. Tie sa vyskytli najmä pri styku východných populácií s pôvodnými neolitickými. Je predpoklad, že smerom na sever a západ násilné strety ustávali, keďže tu východné populácie nedospeli v tak veľkom množstve. Zároveň je v tejto oblasti pozorovaný príchod lovcov-zberačov zo severovýchodu. Pri tvorbe kultúry so šnúrovou keramikou táto populácia taktiež zohrala svoju úlohu. Mohla byť hlavným činiteľom, ktorý podnietil jej neskoršie šírenie späť na severovýchod.
Pre dobu bolo príznačné rozdelenie na dve kultúrne okruhy –sever a Karpaty ovládol ľud so šnúrovou keramikou. Bol to rozsiahli konglomerát pôvodných neolitických kultúr a kočovných populácií zo severovýchodu a juhovýchodu. Populácia juhovýchodu bola v tomto procese pravdepodobne hlavným nositeľom kultúrno-spoločenských zmien. Je ťažké dospieť k názoru nakoľko boli tieto populácie odlišné. U podstatnej masy vtedajšej populácie neboli rozdieli určite nijak markantné. V priestore šírenia kultúry so šnúrovou keramikou sa nevytvorili spoločenské podmienky, ktoré by naznačovali vznik výraznejšej vyššej elity, ktoré by bránili prenikaniu nových kultúrnych pomerov. Taktiež jazykovo mohli byť populácie východu a severu značne podobné. To všetko by vysvetľovalo úspech v akom rozsiahlom priestore sa na severe táto nová kultúra a charakter života presadili.
Druhý kultúrny okruh predstavoval Balkán. Dunaj tu bol cestou po ktorej prenikali kultúrno-spoločenské impulzy z východu. Balkán narozdiel od severných nížin v dnešnom Poľsku a Nemecku poznal spracovanie medi, zlata a mal svoje elity sídliace na vyvýšených apsidálnych osídleniach. To všetko už pred novou migračnou vlnou z východu, ktorá sem dospela na začiatku III. tisícročia. Tento aspekt viedol k vzájomnému ovplyvňovaniu novopríchodzích východných skupín a elít. Tieto elity mohli nejaký čas zotrvať v apsidálnych aglomeráciach bez zmeny, kým bežní obyvatelia pastvísk a nížinných poľnohospodárskych usadlostí už splývali s novopríchodzími. V priebehu času sa však muselo aj obyvateľstvo apsidálnych aglomerácií stotožniť s novými príšelcami. Bolo nimi asimilované, prípadne novopríchodzí postupne prijali rolu elít. Dochádza k zámene populácie na akropolách, či už pozvoľnej dobrovoľnej alebo násilnej. Tieto fakty sú však len teoretické a nie sú v súčasnosti overiteľné. Nie je ani zrejmé aký účel akropoly pred príchodom východných populácií mali. V apsidách sa mohli sústrediť spočiatku eneolitickí remeselníci pracujúci pre široké okolie (božský kováči – z ich stredu mohli vzísť samotné chalkolitické elity) alebo elity ktoré ich ovládli prišli až s indo-európanmi. Účel apsíd sa mohol meniť v čase a priestore. Balkán je predovšetkým plne ovplyvnený nastupujúcou dobou bronzovou, ktorá vzišla z Kaukazskej tradície. Remeslo sa odvracia od domácej a maloázijskej eneolitickej tradície, končí ťažba medenej rudy v starých baniach, kováči preberajú kaukazské vzory a metódy spracovania bronzu.